Má rád rýchle autá prestížnych značiek. A tiež party až do rána. Býva obklopený ženami a fanúšikmi. Jeho súperi zväčša vidia vo finiši len štartové číslo na jeho chrbte. V súkromí je milovníkom dobrého jedla a diskoték, na dráhe sa však koncentruje na výkon s jediným cieľom: Byť najrýchlejší. Šoumen, fenomén, držiteľ niekoľkých svetových rekordov a zlatých olympijských medailí. Blesk z Karibiku. Usain Bolt.
Jedináčik s dvomi súrodencami
Usain St. Leo Bolt sa narodil 21. augusta 1986. Už pri narodení to bol riadny chlapisko, vážil 4,5 kilogramu. S matkou a otcom, ktorý mal ešte ďalšie dve nevlastné deti Sadiki a Christine, žili v dedinke Coxeathu. Prvou školou, ktorú navštevoval, bola malá Valdenská evanjelická základná škola v dedine Sherwood Content v okrese Trelawny. Otec bol manažér v továrni na spracovanie kávy. Mama mala ako krajčírka rovnako prísnu pracovnú morálku, ktorú vtĺkali (dakedy doslova) aj synovi.
Usain miloval byť vonku, túlať sa, objavovať, na boso behať tak rýchlo, ako dokázal. Vo veku päť či šesť rokov prepadol kriketu a hral ho, kde sa len dalo. Vďaka namáhavým domácim prácam si vypracoval svaly a bez toho, aby chodil do telocvične alebo zdvíhal činky, získal skvelý základ pre budúcu muskulatúru. Všetko to chodenie po vodu, šplhanie a behanie mu spoločne s pracovnými povinnosťami, pomáhalo v raste a zosilňovaní.
Nástupca Michaela Johnsona
Bolt bol od začiatku kariéry fenomén. V roku 1997 už bolo po niekoľkých závodoch každému jasné, že je to najrýchlejší chalan v Sherwood Content a čoskoro vyhral majstrovstvá v okrese Trelawny. Ponúkli mu športové štipendium na Strednej škole Williama Knibba. V tomto momente troška odbočíme. Potrebné je vysvetliť, že na jamajských stredných školách sa na atletiku kladie obrovský dôraz. V 80. rokoch minulého storočia vtedajší predseda vlády Michael Manley založil Vysokú školu G.C. Fostera, ktorá má za cieľ vzdelávať trénerov a telovýchovných pracovníkov.
I to je jeden z dôvodov, prečo Jamajka, ktorá má len 2,7 milióna obyvateľov, dáva svetu rovnaký počet zlatých medailistov ako iné krajiny. Zo školy G.C. Fostera vychádzajú tréneri. Títo ľudia na domácich tzv. majstrákoch (angl. Champs) hľadajú najlepších mladých atlétov, z ktorých potom urobia hviezdy profesionálneho športu.
V ich hľadáčiku bol aj Usain. Už v pätnástich rokoch, v roku 2002, na hrách CARIFTA v Nassau prekonal rekord šampionátu, a to na dvojstovke aj štvorstovke. Keď odchádzal zo štadióna, fanúšikovia začali skandovať: „Bolt je Blesk! Bolt je Blesk!“. V šestnástich v Kanade vytvoril na dvojstovke svetový juniorský rekord. Médiá o ňom hovorili ako o nástupcovi legendárneho Michaela Johnsona. Vtedy však mladý Usain netušil, že bude behávať i kráľovskú disciplínu – stovku. Tréneri ho i kvôli výške pripravovali skôr na 200 a 400 metrové trate. Bolt však štvorstovku nemal rád a robil všetko preto, aby sa jej vyhol. Nesmierne ho vyčerpávala. Až neskôr zistili prečo.
Mentori a tréneri
Boli to rodina, učitelia a tréneri, ktorí formovali mladého chlapca. Chlapca, ktorý na jednom mieste vydržal asi tak sekundu. Jeho prvý učiteľ Devere Ngent, kňaz a zároveň duša športu na Valdenskej základke, ho viedol od kriketu k behaniu. „V atletike si sám sebe šéfom,“ hovorieval mu. Usain sám si časom osvojil beh, hoci už vtedy mu nešli poriadne štarty. Trvalo mu celú večnosť, než sa vzpriamil zo zakľaknutia. Nugent vedel, že cesta k srdcu chlapca vedie cez žalúdok a motivoval mladého Usaina k behaniu aj balíčkami s obedom. „Som chalan z Jamajky, mám rád sušené bravčové, ryžu, yamy a knedle,“ hovorí o sebe Bolt vo svojom životopise.
Prvým trénerom bol Fitz Coleman, hlavný kouč celého Centra vrcholového športu v Kingstone. Dôstojný, tichý a pokojný muž, ktorý za všetkých okolností vyžadoval rešpekt. Jeho tréningy však nevyhovovali Boltovej náture. S trénerom si ľudovo povedané „nesadli“. Naopak, ďalší tréner, Glen Mills, mu bol mentorom a takmer druhým otcom. Mills bol posadnutý myšlienkou zistiť, ako rýchlo môže človek bežať. Jeho práca mala taký ohlas, že mu JAAA (Jamaica Athletics Administrative Association) ponúkla miesto trénera národného tímu pre hry CARIFTA. Potom sa stal koučom celého národného tímu a otvoril si vlastné tréningové centrum. Racers Track Club sa pripravuje na športoviskách Západoindickej univerzity v Kingstone (pozn. red. ostrovy v Karibiku sa nazývajú aj Západná India, zahŕňajú Malé Antily (napr. Trinidad a ďalšie), Veľké Antily (napr. Kuba, Jamaika atď.) a Bahamské ostrovy).
Fyzikálne nemožná stovka
Zaujímavé je, že aj Mills spočiatku považoval stovku v podaní 195-centimetrového Bolta, za fyzikálne nemožnú. Hovorieval, že aj teoreticky je to nezmysel. Boltov nápad behať stovku vopred zrážal na kolená celý rad zákonitostí, ale napokon si svoju ideu presadil. Millsovi vŕtalo v hlave aj čosi iné. Prečo je Usain po tréningoch vyčerpaný viac, ako predpokladal a prečo ho stále bolí chrbát a nohy. Až nemecký špecialista doktor Hans Müller -Wohlfart, ktorý liečil aj Borisa Beckera a kopec hráčov Bayernu Mníchov, diagnostikoval v Mníchove Boltovi skoliózu. Boltova chrbtica je vychýlená a preto má pravú nohu o 1,5 cm kratšiu než ľavú. Odhalená príčina problémov a kvôli nej upravený tréningový plán umožnil dvojici Mills a Bolt pomýšľať na najvyššie méty. V Atlante to však ešte nevyšlo. Príčiny boli v hlave atléta.
Vnútorný mentálny boj
Žiaden atlét sa nemôže na akýchkoľvek pretekoch postaviť na štart a myslieť si, že vyhrá, pričom by nemusel predtým tvrdo pracovať. Bez disciplíny na zlaté medaily ani svetové rekordy nikto nedosiahne. Bolt bol vedený k tvrdej disciplíne a neznášal prehry, napriek tomu zranenia a choroby jeho sebavedomie riadne nahlodávali.
V Aténach prehral sám so sebou. Zamakal na sebe a zmenil sa. „Vedel som, že sa už nikdy nesmiem nechať ochromiť negatívnymi myšlienkami, pretože mentálna sila je pri každých pretekoch dôležitý faktor. Moja sebadôvera šampióna pramenila z toho, že som bol skrátka nad vecou. V medziobdobí som z psychologického hľadiska celkom normálny. Ale postavte ma na štadión, dajte mi súperov, výzvu – a niečo sa so mnou stane. Preberiem sa. Akoby som o kúsok vyrástol, o zlomok sekundy zrýchlil. Šiel by som za víťazstvom, aj keby ma to malo stáť šľachy v nohách,“ tvrdí o sebe Bolt. Ale i Usain je len človek. Občas rád zájde do fastfoodu, hrá videohry a každú chvíľu ho to ťahalo von na party. Napriek tvrdému tréningu, ktorý mu naordinoval tréner Mills, mal štádiá, kedy pôžitky vyhrali a on zlenivel.
Rýchle autá a rýchle vzťahy
Vedel, že byť jednotka, chutí fakt fajnovo. „Myslím, že najvyšší počet priateliek, ktoré som stíhal mať zároveň, boli tri; a že som si vtedy pripadal ako poriadny chlapák. V Kingstone som sa jednoducho utrhol z reťaze. Tanec, to je moje. V meste boli vtedy dva kluby, Asylum a Quad. Bol som skoro každý večer v Quade, a to väčšinou tak dlho, pokým si DJ nezbalil gramofóny,“ spomína sám Bolt na svoje začiatky. Únava z tréningov v kombinácii s ponocovaním a zlou životosprávou (a aj skoliózou, o ktorej nevedel) sa podpísali na jeho výkonoch už v období, keď ho trénoval Coleman.
Občasné výstrelky mu mlčky toleroval aj Mills, ale nedovolil mu upadnúť do letargie. Do Pekingu na olympijské hry tak prišiel iný Bolt. Bolt 2. 0. Koncentrovaný a vnútorne vyrovnanejší. Vedel, že len veľké výkony na medzinárodných podujatiach znamenajú vysoké odmeny a priťahujú záujem sponzorov. Mal už svojho šikovného agenta a peniaze znamenali okrem motivácie aj možnosť urobiť rodinu a seba finančne nezávislými. Dnes má napríklad jeho otec otvorený malý obchodík v dedine, aby sa nenudil.
Rekordman – šoumen – ikona
Po pretekoch, ktoré ešte vyhrali jeho najväčší rivali, sa na podujatiach mesiac pred Pekingom neukazoval. Vedel ale, že sa dokáže presadiť. Vedel, že dokáže tvrdo trénovať a pritom sa nezraniť. Vedel, že dokáže získavať medaily aj keď má skoliózu. Poučený využil psychologický trik, aby si súperi mysleli, že ho dokážu poraziť aj pod piatimi kruhmi.
Dlho pred každými olympijskými pretekmi si začal dávať pozor na všetky svoje neduhy. Stával sa vzorom dokonalého športovca. „Dávať si pred pretekmi také ciele, ako prekonať svetový rekord, tým si na seba akurát vytvoríte zbytočný tlak. Tlak vyvoláva stres. A stresovaný človek nedokáže bežať s ľahkosťou. Nemysli na nich. Proste to urob,“ hovoril si Bolt a pred olympijským behom bol pokojný. Eliminoval deštruktívne myšlienky. Naučil sa čítať v tvárach svojich súperov ich pocity rovnako, ako hráči pokru zisťujú, či ich protivníci blafujú alebo nie.
Po fantastickej výhre na stovke ukázal svetu blesk, ktorý ožaruje olympijské zlato. Tento nápad pôvodne vymyslel jeden Usainov kamarát, jamajský tanečník. Usain mu sľúbil, že ak na olympiáde vyhrá stovku, predvedie nejaký bláznivý tanečný pohyb. „Haluz“ nazvali „To Di World“ a Bolt si k nej primyslel pózu pripomínajúcu blesk. Čas na dvojstovke bol takisto neuveriteľný. 19,30 sekundy, nový svetový rekord. Keď mu povesili na krk medailu za dvojstovku a 90 000 fanúšikov na tribúnach Vtáčieho hniezda v Pekingu mu zaspievalo Happy Birthday k blížiacim sa 22 narodeninám, predstieral, že plače.
Kto príde po ňom?
Samozrejme, s úspechom prišli aj otázky. Po dvoch olympiádach a niekoľkých majstrovských tituloch by ho mnohí radi zdiskreditovali a zosadili z trónu. Mnohí sa pýtali na doping. „Nesmiete si ani vyraziť na dovolenku bez toho, aby ste komisárom nepovedali, kam máte namierené, pretože tí sa môžu kedykoľvek bez ohlásenia zjaviť a kdekoľvek, môžu prísť ku mne domov alebo na hotel a chcieť odo mňa vzorku moču.
Sprvoti mi to prišlo fakt divné, predstavte si, že vám nejaký cudzí človek pozerá na „vtáka“, keď sa snažíte trafiť do fľaštičky. Hrôza. Všetky testy doteraz boli negatívne. Ja totiž viem, že som čistý,“ hovorí Bolt a na margo neprajníkov tvrdí: „So mnou na dráhu vstupuje ešte jedna dôležitá vec. Imidž. Sám som dokázal vypredať štadión; akonáhle sa medzi štartujúcimi objavilo moje meno, preteky boli za pár okamžikov beznádejne vypredané. Už som nebol len šprintér, stala sa zo mňa globálna značka. Ak niečo pokazím, napríklad dopingom, ovplyvní to moju cenu na trhu a moje možné zárobky.“
Fanúšikovia vedia, že atlét, ktorý prekoná svetový rekord, dostáva od sponzorov tučné bonusy, a radi spriadajú teórie o tom, že do toho zámerne nedáva všetko, že „vypúšťa“ záverečné metre, aby mohol vlastné rekordy prekonávať stále dookola a inkasovať za to balíky peňazí. Nie je to pravda a kiež by to bolo takto jednoduché.
Na záver ešte citujme memento z Usainovho životopisu, ktoré zároveň odpovedá na otázku, kto príde po ňom: „Jedno z negatív šprintéra na tratiach 100 a 200 metrov predstavuje skutočnosť, že je to osamelá disciplína a ja som vo svojej podstate tímový hráč – asi preto som ako chlapec tak rád hral kriket. Ak sa budem starať o svoje telo a dokážem pracovať na hranici svojich možností, potom sa nemusím báť, že by som v roku 2016 nedokázal behať za 9,60 sekundy. Najdôležitejšie bude sa tam dostať a predviesť najlepší výkon. Chcem ešte posunúť hranice. Jediný človek, ktorý by ma mohol v ďalších niekoľkých rokoch zosadiť z pozície atletickej superhviezdy, som ja sám; a ja som fenomén, ťažká váha – legenda mojej generácie. Verte mi, môj čas ešte nevypršal.“
Úspechy a rekordy
- 100 m, sv. halový rekord, Skolimowska Memorial, Varšava (2014) – 9,98 s
- 100 m, MS Moskva (2013) – 9,77 s
- 4 x 100 m, svetový rekord, OH Londýn (2012) – 36,84 s
- 100 m, OH Londýn (2012) – 9,63 s
- 200 m, OH Londýn (2012) – 19,32 s
- 4 x 100 m, svetový rekord, MS Tegu (2011) 37,04 s
- 200 m, MS Tegu (2011) – 19,40 s
- 100 m, Diamantová liga, Brusel (2011) – 9,76 s
- 100 m, svetový rekord, MS Berlín (2009) – 9,58 s
- 200 m, svetový rekord, MS Berlín (2009) – 19,19 s
- 4 x 100 m, rekord šampionátu, MS Berlín (2009) – 37,31 s
- 100 m, svetový rekord, OH Peking (2008) – 9,69 s
- 200 m, svetový rekord, OH Peking (2008) – 19,30 s
- 4 x 100 m, svetový rekord, OH Peking (2008) – 37,10 s
- 100 m, Reebok Grand Prix Meet, New York(2008) – 9,72 s
Pozn. Redakčný výber z oficiálnych štatistík
