O športe, aktívnom životnom štýle či správnom stravovaní sa s ním dá baviť hodiny. Argumentuje, vysvetľuje, radí, no svojich zverencov dokáže aj pozorne počúvať. Sám som mal možnosť trénovať pod jeho odborným dohľadom a rozhodne to stálo za to. Talentovaného fitness trénera MATÚŠA PILLÁRA sme preto požiadali, aby nám na vybrané trendové témy poskytol svoj odborný pohľad. Dodajme len, že niektoré z jeho odpovedí vás možno aj trochu prekvapia.
Môže sa podľa teba človek cítiť vo forme aj keď nešportuje?
Zaujímavá otázka…(chvíľu premýšľa). Podľa mňa môže, no závisí, čo si zadefinujeme ako šport. Pokiaľ je daný jedinec vo svojom živote dobre mentálne nastavený a zároveň sa relatívne aktívne hýbe: povedzme absolvuje pravidelné prechádzky alebo aj ľahkú turistiku, tak určite môže byť fit aj keď nešportuje.
Zároveň však musím povedať, že dnešná hektická doba takémuto „relaxačnému“ životnému štýlu príliš nepraje. Preto si človek vie športom veľmi výrazne pomôcť.
Ak patríš k ľuďom ktorí aktívne športujú, tak si nenechaj si újsť našu recenziu fitness náramkov.
Posledné roky zaznieva množstvo varovných hlasov od staršej, respektíve končiacej generácie športovcov v tom zmysle, že ich nasledovníkom príliš nevonia fyzická drina. Nie tak dávno bol kritický k súčasným mladým napr. bývalý tenista Ján Krošlák, prípadne futbalová star Zlatan Ibrahimovič. Naozaj sa mladým nechce „makať“ alebo je to len mýtus?
Myslím, že pravda je niekde uprostred. Okrem toho, že som fitness tréner, som aj futbalovým trénerom mládeže a aspoň čo ja mám skúsenosť, tak výroky tohto typu sú prehnané. Dnešná generácia detí je nepochybne iná. To je však úplne prirodzené vzhľadom k tomu, v akom svete vyrastajú a aké majú možnosti. Lebo úprimne, ten ich dnešný detský svet je diametrálne odlišný od toho nášho.
Preto majú iné záujmy a koníčky ako my v ich veku, no že by sa im nechcelo „makať“ a nazývať ich hneď lenivcami? Rozhodne si nemyslím, že by boli horší od nás a nezatracoval by som ich. Minimálne z hľadiska nejakého zápalu a entuziazmu.
Áno, existujú štúdie, ktoré hovoria, že taká tá všeobecná fyzická pripravenosť išla za posledné roky trochu nadol, no o to dôležitejšiu rolu potom zohráva klubová, respektíve oddielová príprava a tréning. A zase v dnešnej dobe je už podľa mňa pohybová príprava v kluboch v porovnaní s minulosťou na vyššej úrovni. Preto je dnes pravidelný oddielový šport dôležitejší ako kedysi. Do istej miery totiž musí suplovať bežnú fyzickú prípravu detí.
„Dnešné deti majú podľa Pillára oproti minulosti viac možností trávenia voľného času, no rozhodne ich nepovažuje za lenivé.“
Tvoje posledné vety však čiastočne potvrdzujú teórie o tom, že fyzická kondícia bežnej populácie sa skôr zhoršuje. To však asi dosť súvisí práve s dnešným životným štýlom, nie?
Rozhodne áno. Na druhej strane tu ale máme boom fitness priemyslu a do popredia sa dostáva kult tela.
Ja to skôr vnímam v akýchsi fázach, respektíve sínusoidách. Pár rokov dozadu možno bola tá krivka na spodku, no dnes už znova začína byť „in“ zdravá výživa, zdravý pohyb a veľa cvičenia.
Samozrejme, s tým idú ruka v ruke aj negatívne javy – predávajú sa ´plané´ a nekvalitné výrobky, pričom mnohí nečestní predajcovia a distribútori sa chcú na tomto rastúcom trende „nabaliť“.
Celkovo si ale myslím, že robiť hystériu okolo fyzického zdravia ľudstva je zbytočné a zveličené.
Dobre, ale ak by sme tomu predsa len chceli dať akýsi „oficiálny rámec“, nemáš pocit, že dnes sú bežní ľudia na tom v porovnaní s minulými generáciami fyzicky trochu horšie, avšak profi športovci dosahujú vďaka technickému pokroku aj tak lepšie výsledky?
Dalo by sa to aj takto zadefinovať, no tu mi napadá ešte jedna pripomienka – nerovnosť, respektíve veľké rozdiely a celková nerovnováha. Lebo rovnako ako napr. vo finančnom sektore vidíme stále zväčšujúce sa „nožnice“ medzi chudobnými a bohatými, tak aj medzi súčasnými ľuďmi vidno oveľa väčšiu rozmanitosť.
Iste, aj v minulosti boli obézni či extrémne chudí ľudia, no tie rozdiely neboli až také markantné. Dnes je však voľný čas v živote pracujúceho človeka ďaleko cennejšou komoditou ako kedysi, a preto je to v súčasnosti predovšetkým o rozhodnutí danej osoby.
Jedno klišé hovorí, že „športom k trvalej invalidite.“ Existujú však skutočne športy, ktoré našej telesnej schránke viac škodia ako pomáhajú?
Jednoduchá odpoveď by bola „áno, existujú“, no to by bolo príliš zjednodušené. Opäť to treba vnímať v širšom kontexte – sú športy, ktorým keď sa bude dieťa venovať jednostranne, bez inej pohybovej aktivity, tak môžu byť do istej miery nebezpečné a z dlhodobého hľadiska by tak mohli viesť k zraneniam, respektíve chybám pohybového aparátu.
Ale pozor! Pokiaľ by sa na onen šport ukázalo prstom, že zrušiť – bola by to veľká chyba. Kľúčové sú totiž pri týchto jednostranných športoch kompenzačné cvičenia.
Aké športy sem patria?
Napríklad tenis, šerm alebo bedminton. V zásade ide o športy, kde sú jedna ruka, jedna noha, prípadne jedna strana otáčania zaťažované nepomerne viac. Toto by však už dnešní tréneri z titulu svojej odbornej funkcie mali ovládať a prispôsobiť tomu prípravu svojich zverencov.
„Pre deti a mládež je kľúčové, aby mali svoje vzory, pričom slávni športovci by svoj hviezdny status nemali podceňovať. Naopak, svojím konaním ovplyvňujú a motivujú tisíce potenciálnych nasledovníkov.“ Zdroj: Youtube
Zaujímal by ma tvoj pohľad na crossfit. Pred pár rokmi zažíval obrovský boom, no názory naň boli (sú) značne protichodné a rozporuplné…
Opäť sa nedá použiť iba odpoveď typu ÁNO-NIE. Samotné cvičenia prevádzané v crossfite sú, samozrejme, v poriadku. Problém vidím v tom, že princíp crossfitu je založený na súťažení, laicky povedané ide o „naháňanie sekúnd“. To znamená, že keď už ide človek na maximum v rámci svojho rýchlostného prejavu, tak správna technika je až druhoradá. Toto je problematické hlavne pri neprofesionáloch. Lebo keď si vezmeme chlapa, čo sedí celý deň v kancelárii a potom večer ide na crossfit robiť dynamické pohyby a výpady, môže si v konečnom dôsledku dosť ublížiť.
Ale určite nájdeme tiež mnoho crossfitových centier, kde si daní tréneri dávajú pri klientoch záležať na správnom naučení techník. Vtedy by to až taký problém nemusel byť. Ja osobne však príliš veľkým fanúšikom crossfitu nie som.
„Medzi súčasné hviezdy crossfitovej scény patrí aj Austrálčanka Tia-Clair Toomeyová.“ Zdroj: Youtube
Keď bol 5-6 rokov dozadu veľmi trendový crossfit, tak dnes sú nesmierne populárne joga a pilates. Čo hovoríš na ne?
Podľa mňa to nie je žiaden zázrak, no opäť strašne veľa robí (ne)kvalita daného inštruktora a to, ako ma dokáže naučiť správne techniky cvičenia. Výhodou je, že väčšina cvikov je v pomalom tempe, veľa sa pracuje s koncentráciou a uvoľnením mysle. To vnímam v dnešnom uponáhľanom svete ako veľké plus.
Čo je zase ale negatívne, tak napríklad v joge existujú tzv. hypermobilné pozície. To znamená, že z hľadiska strečingu sa ide na hranu. Pri maximálnej polohe a vypätí však strečing nie je prospešný. A práve tieto hraničné pozície môžu napáchať viac škody ako osohu.
Nespochybňujem však, že ako pilates, tak aj joga majú tiež veľa benefitov a vo finále platí, že cvičenci sa aktívne hýbu. A hoci môžu prísť ich svaly do polôh, ktoré nemusia byť úplne prospešné, stále je to lepšie než ležať doma na gauči (úsmev).
Vráťme sa však k fitnessu a posilňovaniu. Čo ťa viac trénersky napĺňa – práca s úplným začiatočníkom, ktorý má neraz nadváhu a je fyzicky zanedbaný, alebo práca s trénovaným „borcom“, ktorý sa však vracia po zranení?
Každá jedna možnosť má svoje čaro, no nezáleží ani tak na tom, či je klient športovo skúsený alebo neskúsený. Dôležitejšia je jeho vnútorná motivácia. Či príde na tréning s chuťou a elánom, či je odhodlaný dobre to odpracovať. Vtedy je to super a mňa ako jeho osobného trénera to potom tiež nesmierne baví.
A preferuješ tréning s jednotlivcom alebo v skupine?
Určite individuálny tréning. Tam je tá kvalita práce a celkovej interakcie ďaleko vyššia.
Predpokladám, že sa snažíš aj kontinuálne vo svojom fachu vzdelávať a sleduješ najnovšie trendy…
Bez debaty. Tak by asi odpovedal každý osobný tréner. Za najdôležitejšie ale považujem výber správnych zdrojov. Lebo dnes sme informačne totálne presýtení. Aj v mojom odbore je tých informácií kvantum a vyznať sa v nich nie je ľahké. Takisto som sa párkrát popálil, keď som si niečo vzal za svoje a potom s odstupom času vysvitlo, že to možno až také super nebolo.
Preto dnes už vyhľadávam zdroje, nie informácie. Ak viem, že daný zdroj je podložený kvalitou, výskumami alebo vedou. Mám vyštudovanú FTVŠ a hoci nehovorím, že to je úplne dokonalá škola, tak čo som sa na ´výške´ naozaj naučil, bol dôraz na kvalitu zdrojov a overovanie faktov. Čiže vzdelávanie je u mňa priorita a zároveň ma to aj baví.
Ak sa bavíme o dosiahnutí výkonnostného stropu športovca (aj amatérskeho), tak bez správnej životosprávy a jedálnička to asi nejde, však?
Áno, súhlasím. Výživná, pestrá a vyvážená strava je totiž základom pre akúkoľvek nadstavbu (športový tréning, športová výkonnosť, cielené chudnutie či priberanie a pod).
Ako viesť deti k športu od malička? Pohyb je pre deti nesmierne dôležitý. Ako so športom začať a neodradiť ho?
Čo by si nám povedal k rôznym módnym diétam a detoxom. Schvaľuješ takéto zásahy do organizmu?
Nemyslím si, že existuje dáka zázračná diéta. Naopak, čím viac sa ide do extrému, tým väčší môže byť budúci problém. A keď sa už človek na niečo takéto dá, mal by si predtým pozisťovať veľké množstvo informácií a praktizovať to na kvalitnej úrovni. Tieto veci rozhodne nemožno podceňovať. Nesprávnym stravovaním si môže človek výrazne uškodiť.
A čo napríklad také vegetariánstvo?
Pokiaľ sa na to niekto dá, je to jeho voľba. Osobne však nie som zástancom vegetariánstva.
Hoci vegetariánstvo môže byť aj zdravé. Opakujem ale – treba si všetko veľmi detailne naštudovať. Je nutné si totiž uvedomiť, že človek sa chystá vyradiť zo svojho jedálnička potraviny, ktoré sú pre telo veľmi dôležité. Preto treba dávať pozor, aby sa nestratila pestrosť, keď sa prechádza na rastlinnú stravu. Veľmi dôležité sú tiež kvalitné doplnky výživy.
V každom prípade, stravovaniu potom treba venovať možno trikrát viac času, ako keď človek jedáva štandardné potraviny.
