Jeho úspechy sú fantastické a neubúdajú ani s narastajúcim vekom. Slovenský bežec Ján Hazucha suverénne triumfoval na maratóne v Chicagu, s úspechmi však skončiť nechce. Aký je jeho príbeh a návod na víťazstvá?
Mali by mu postaviť sochu
Má 75 rokov a v kategórii 75 až 79-ročných konkurencia nemala šancu. Slovák v americkom meste vyhral s časom 3:39:21 hodiny, druhý bežec v cieli oproti Hazuchovi zaostal o takmer osem minút, tretí až o dvadsaťpäť minút.
Maratón v Chicagu ani zďaleka nie je Hazuchovým prvým (a snáď ani posledným) úspechom. V zámorí sa mu v posledných rokoch darí, vyhral aj v Bostone v roku 2015 a v New Yorku v roku 2017. „Splnil sa mu sen. New York chcel vždy vyhrať. Je to fantastický úspech. Už by mu mali postaviť sochu,“ hovoril po newyorskom maratóne Hazuchov kamarát Viliam Beňo. Tam sa rad úspechov slovenského bežca nekončí. Na konte má aj víťazstvá v Berlíne v roku 2013, Aténach v 2015, Viedni, Prahe a Košiciach.
Motivoval ho kamarát
Paradoxom je, že behať začal v neskoršom veku. Mladosť zasvätil horám, Hazucha je bývalý horolezec. Absolvoval viacero náročných výstupov, neskôr však zistil, že trpí vrodenou krvnou chorobou, talasémiou, spôsobujúcou nedostatočnú tvorbu červených krviniek. Na to, že zdolá osemtisícovky, teda mohol zabudnúť. Aj keď s tým skončil, stále chodieval na bežky či turistiku.
Prvý maratón odbehol ako 45-ročný. Po sérii maratónov vo Zvolene a rýchlom progrese si od behu dal osemročnú prestávku. Dôvodov bolo viacero: problémy v zamestnaní aj rodine zakončené tragickou udalosťou. K behu sa vrátil v roku 1998.
„Motivoval ma kamarát, ktorý s behom neprestal. Povedal som si, že to opäť skúsim a že na jeseň s ním odbehnem maratón v Košiciach. V lete som preto bol na turistike vo Vysokých Tatrách, rozchodil som sa, potrénoval. Od vtedy už behávam pravidelne až doteraz. Novembrový maratón v New Yorku v roku 2017 bol môj stosiedmy,“ hovoril Hazucha pre Denník N.
Mesačne odbehá 200 kilometrov
Keď s maratónmi začal, stačili mu tie vo Zvolene. Postupne sa však z atletiky stala vášeň a Hazucha začal behať aj v zahraničí – pretekal v Prahe, Paríži, Ríme, Budapešti či Barcelone. V jeden mesiac odbehol dokonca štyri maratóny – ako 72-ročný!
Napriek tomu, že dnes má 75 rokov, jeho príprava vyzerá, ako keby mal o desiatky rokov menej. Tri až štyrikrát do týždňa beháva, pomedzi to chodí plávať. Hazucha tvrdí, že sa pozná a ak chce byť úspešný, mesačne musí odbehnúť aspoň 200 kilometrov. K tomu pridáva aspoň trikrát za týždeň cvičenie – gymnastiku alebo na hrazde.
Tip pre teba: Potrebuješ kvalitnú bežeckú obuv. Ako na to?
Ako Hazucha priznal, nie vždy ide na maratón s tým, že si trúfa na prvé miesto, veď maratóny v New Yorku, Londýne či Berlíne patria medzi najprestížnejšie na svete. Napriek tomu na nich dosiahol parádne úspechy. „Vždy som sa musel presadzovať vlastnými silami, nikto mi nedal nič zadarmo. A svoju vytrvalosť som preniesol aj do športu. To je vlastne základ mojich víťazstiev,“ cituje jeho slová portál priekopnik.sk.
Trénovali za neho predkovia
Maratón odbehne za čas, ktorý mu môžu závidieť aj oveľa mladší bežci. Hazucha tvrdí, že mu pomáha aktívny život, ktorý vedie od mladého veku. Futbal, horolezectvo, bežky či turistika, tomu všetkému sa venoval a mnohému z toho stále venuje. Vytrvalosť, ktorú na sebe vyzdvihuje, mu mimoriadne pomáha aj v maratónoch – veď za celú kariéru nevzdal Hazucha ani jeden.
Vytrvalosť a nepoddajnosť vraj má po predkoch – roľníkoch z Lieskovca z maminej strany a z lazov z otcovej. Boli to ľudia, ktorí na chlieb dennodenne tvrdo pracovali na poliach. Dnes Hazucha položartom hovorí, že za neho tvrdo trénovali predkovia a práve vďaka nim má v génoch spomínané vlastnosti.
„Celý svoj život sa venovali ťažkej práci na poli. Aj mňa odmalička „vláčili“ alebo som chodil po poliach a chotároch, kde som pomáhal. Najmä starí rodičia na Látkach mi ukázali, ako ťažko sa v tom tvrdom kraji dorábal chlieb náš každodenný. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Aj vďaka nej som vždy inklinoval predovšetkým k vytrvalostným športom,“ spomína slovenský maratónec.
Nejde na kyslíkový dlh
Napriek tomu, že maratóny nebehá na prahu úplného vyčerpania, každý sa snaží bežať naplno a nie len tak, aby ho nejako dobehol. „Neviem, čo by sa muselo stať, aby som to na trati zabalil. Vždy si rovnomerne rozložím tempo, nejdem na kyslíkový dlh. Samozrejme, z času na čas zažijete aj ťažšie situácie,“ hovoril slovenský bežec pre časopis Život.
Zaujímavosťou je, že keď Hazucha odbehol štyri maratóny za jediný mesiac, necítil na tele žiadne nadmerné vyčerpanie. Pred minuloročným maratónom v New Yorku zašiel k doktorovi na záťažové testy. Výsledok? Hazucha urobil rekord a hodnoty mal na úrovni 198 percent, ako by prislúchalo jeho veku. Nezabúda na životosprávu, dbá na pravidelné dopĺňanie tekutín a to nielen pri behu.
„Pred maratónom je dôležité prijať dostatok tekutín, takisto je potrebné prijať uhľohydráty pre energiu do svalov a ďalšie veci. Minimálne týždeň pred maratónom je naozaj potrebné klásť dôraz na správnu stravu,“ radí Hazucha maratóncom. Stravuje sa však úplne rovnako a okrem cukru, ktorý doma vôbec nepoužíva, zje všetko.
„Na raňajky uprednostňujem ovčie a kozie výrobky, bryndzu, syr aj žinčicu. Všetko je to z ovčej farmy neďaleko nášho bydliska, kam chodí nakupovať zväčša manželka. Dosť tiež užívame konopné produkty: semienka, proteíny, konopný olej, s ktorými obchoduje môj syn. Jedávam tiež veľa zeleniny, ovocia, mám rád všetky orechové plody. Nie som vegetarián. Obedy mávam mäsové, dosť často ryby. Viem, čo mi prospieva a čo mi nerobí dobrú službu,“ priznal Hazucha pre behame.sk.
Tip pre teba: Bežecká abeceda zlepší techniku behu
Trénera nepotrebuje, ani športové hodinky či hrudný pás na meranie tepu. V nastavení správneho tréningu mu pomáhajú literatúra, skúsenosti a poznanie vlastného tela.
Otec, vyhral si
Nádych kurióznosti má pre Hazuchu zámorský maratón v americkom Bostone v roku 2015. Pôvodne chcel totiž štartovať v New Yorku, kvôli problémom s vybavením účasti sa slovenský bežec napokon rozhodol pre Boston. A toto rozhodnutie určite neoľutoval.
„Tento maratón je špecifický. Nebehá sa okruh, štartuje sa na predmestí za mestom, a beží sa priamo do centra Bostonu, kde je vytýčený cieľ. V poslednej tretine sa objavujú kopce. Bežci iste dobre poznajú náročnosť situácie, keď sa im po tridsiatich odbehnutých kilometroch „postaví“ do cesty kopec. S tým som sa musel vyrovnať,“ opisoval najstarší maratón sveta Hazucha pre portál priekopnik.sk a dodáva, že vo výbornej atmosfére sa na bostonskom maratóne bežia až posledné kilometre.
To, ako sa medzi bohatou konkurenciou umiestnil, však po pretekoch netušil. Výsledok sa dozvedel až od synov, ktorí sledovali jeho výkon online na diaľku. „Otec, super! Je to skvelé! Gratulujem ti. Veď ty si to medzi veteránmi vyhral!“ hlásil Hazuchov syn v telefóne. Slovák si úspech užil, okrem množstva gratulácií mu prišiel poštou z Bostonu pohár s jeho vygravírovaným menom za 1. miesto v kategórii 70 až 74-ročných, prijali ho na zvolenskej radnici, kde ho ocenili plaketou, ďakovným listom a finančnou odmenou. Hazucha sa dostal medzi laureátou na Cenu primátorky Zvolena.
Zavŕši magickú šestku?
Za víťazstvo v Bostone mu orgnaizátori maratónu ponúkli účasť v ďalšom roku bez platenia štartovného, svetobežník zo Slovenska však bol rád, že tam vyhral raz a dobýjal ďalšie maratóny. Podobne ako v tenise, aj maratóny majú svoje „grandslamy“. Je ich celkovo šesť: New York, Boston, Berlín, Chicago, Londýn a Tokio. Do magickej zbierky Hazuchovi zostáva vyhrať posledné dva, na ktorých chce štartovať budúci rok.
A dokedy plánuje vydržať pri milovanom behu? Zatiaľ vraj netuší, stále totiž posúva svoje méty. „Budem behať dovtedy, kým mi bude zdravie slúžiť. Vďaka bohu, nič ma nebolí, organizmus si na pravidelný tréning za tie roky už zvykol. Naopak, keď tréning vynechám, tak mi jednoducho chýba. Teraz vo vyššom veku ďakujem pánu bohu za to, že sa môžem stále venovať tomu, čo ma teší, z čoho mám radosť a potešenie. Kým budem vládať, dovtedy budem behať. Určite je lepšie pravidelne behať maratóny ako sa trápiť s chorobami a behať po nemocniciach a lekároch. Mám šťastie, že som zatiaľ zdravý. Koľko ľudí by si chcelo povedať to isté – a nemôže,“ dodal Hazucha.
